tag:blogger.com,1999:blog-82354876983392501812023-11-15T08:23:14.204-08:00COEP- HISTORY CLUBThe online hub of COEP History Club..COEP History Clubhttp://www.blogger.com/profile/08358233599405023285noreply@blogger.comBlogger11125tag:blogger.com,1999:blog-8235487698339250181.post-14137234041033334812012-02-17T20:30:00.001-08:002012-02-17T20:32:33.703-08:00History Club presents...<br /><br />19 Feb 2012 : <span style="font-weight: bold;">A Numismatics Workshop by Shri.Vijay Dikshit</span><br />Limited Seats.. No Fees/Charges are required... Registration is necessary...<br />Timing: 9.00am -11.00am.<br /><br />AND<br /><span> Know story of first travel industry in India,first Mill in India,know how TATAs,BIRLAS,TOI,BAJAJs..a</span><table class="uiGrid mvm" cellpadding="0" cellspacing="0"><tbody><tr><td class="vTop"><wbr><span class="word_break"></span>ll have evolved...<br />Lecture by Shri.B.H.Shrikanth<br />on the topic of..<br /> " <span style="font-weight: bold;">Industrial History Of India & Engg Developments In The World</span> ...Language:English"</td></tr></tbody></table>COEP History Clubhttp://www.blogger.com/profile/08358233599405023285noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-8235487698339250181.post-79285326429677638682011-10-21T00:10:00.000-07:002011-11-01T23:27:40.684-07:00CoEP history Club has been at the helm in discussing variety of subjects.<br />this year 3 of the students gave the lectures on three different topics।We are presenting to you the ppts made by them for better understanding.I hope they will be of help to you.<a href="https://docs.google.com/leaf?id=1DQh2UtX2n3KlEmN0-zr48cHBe4h-3DjVwzBKDfGH4z2xzOpxd-I5gPno_Juc&hl=en_US"><br /><span>मध्यमंताराचा</span> <span>इतिहास</span> </a><a href="https://docs.google.com/leaf?id=10swJ6ES31IlvZV7tSyNZpNjjhS2F-0z9fYFIOeFdbbBQl8EVJYCIRybCKxsz&hl=en_US"><br /><span>इस्लाम</span> </a><a href="https://docs.google.com/leaf?id=18PfbSwOyTwxME-1l2UrxzOfbZB-fcMdqaaWN8S_4n1qGGZYKx5Eu3W96X_re&hl=en_US"><br />history of space technology</a><br /><br />Presentations made by our students in the past are also available on following link.<br /><br /><a href="http://www.esnips.com/web/COEPHistoryclub">History Club ppt</a><span style="display: block;" id="formatbar_Buttons"><span class=" down" style="display: block;" id="formatbar_CreateLink" title="Link" onmouseover="ButtonHoverOn(this);" onmouseout="ButtonHoverOff(this);" onmouseup="" onmousedown="CheckFormatting(event);FormatbarButton('richeditorframe', this, 8);ButtonMouseDown(this);"><img src="img/blank.gif" alt="Link" class="gl_link" border="0" /></span></span>COEP History Clubhttp://www.blogger.com/profile/08358233599405023285noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8235487698339250181.post-12597199748152200612011-10-18T08:00:00.000-07:002011-10-22T04:37:58.626-07:00<p><span style="font-family:lucida grande;">CoEP HISTORY QUIZ 2011</span></p><a href="https://docs.google.com/present/edit?id=0Abrpx2oBpSS2ZGZkNTY0OF8zNmMzdnQ1dmdq&hl=en_US"><br />Round 1</a><a href="https://docs.google.com/leaf?id=1rRjJVL3COwIK6BHb3G003jeIUdGEAioSueduqb4rxAQvJdqY1WpOvYPLKRjb&hl=en"><br />Round 2</a>COEP History Clubhttp://www.blogger.com/profile/08358233599405023285noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8235487698339250181.post-74042271536147756862011-02-25T07:21:00.000-08:002011-02-25T07:32:24.394-08:00धर्म सावरकरांचा आणि गांधीजींचा -भाग 1<span style="font-size:100%;">(श्री. वि. ग. कानिटकर यांनी "धर्म सावरकरांचा आणि गांधीजींचा" या पुस्तकात दोघांच्या मतांचे सविस्तर विवेचन केलेले आहे. ते मी इथ साभार मांडतो..)<br />धर्मांची समानता -<br />स्वा. सावरकर, जात्युच्छेदक निबंध केसरी: १७ जानेवारी 1936<br /><br />ज्याला जो धर्म प्रिय तो त्याने आचरावा ,ज्यास जो धर्मग्रंथ ईश्वरीय व पवित्र वाटेल त्याने तो मानावा. इतरांनीही तो तो यथाप्रमाण आचरावा . ही सारी शिष्टाचाराची सुभाषिते तंतोतंत पाळण्यास किमान हिंदू तरी केव्हाही अवमान करणार नाही.<br /><br />ये अपि अन्य देवाता यजन्ते श्रद्धयान्विता: |<br />ते अपि मामेति कौन्तेय याजान्त्याविधीपूर्वाकाम ||<br />श्रध्दापूर्वक जे कोणी ,यजिती अन्य दैवते| यजिती तेहि मातेची परी मार्ग सोडूनी|| (गीताई अ.३०९ श्लोक २३), ही शिकवण हिंदूंच्या अत्यंत थोर अशा गीतेसारख्या ग्रंथातच दिली आहे.<br /><br />परंतु जेव्हा कोणी मुस्लीम व अन्याधार्मीय आपण होऊनच धर्माच्या तुलनेचा प्रश्न काढतील. इतकेच नव्हे तर हिंदू धर्म विषमतेने ओतप्रोत भरलेला असून आमचा मुसलमान धर्म हा माणसामाणसात मानल्या जाणार्या विषमतेपासून<br />अलिप्त आहे , आमच्या धर्मात सारी माणसे समान मानली जातात, ती एकाच देवाची लेकरे आहेत, अशी प्रकट आव्हाने देऊ लागले तर अशा वेळी त्या आक्षेपांना न खोडता त्या आव्हानास न स्वीकारता "रामाय स्वस्ति रावणाय स्वस्ति|" अस म्हणून स्वस्थ बसणे म्हणजे शिष्टाचाराचा भंग करणेच होय..निव्वळ भेकडपणा होय.<br /><br />मुस्लिमांनी धर्मात तत्वत: किंवा व्यवहारात सर्व माणसे समान लेखालेली आहेत. त्यात धार्मिक उच्चनीचता व जन्मजात जातीश्रेष्ठतेला मु</span>ळी<span style="font-size:100%;"><span>च</span> वाव नाही ही एक निव्वळ थाप आहे. मुसलमानी </span>धर्मातत्वात नि धर्मव्यवहारात<br /><span style="font-size:100%;"><span>नुसती</span> विषमता आहे , इतकेच नव्हे तर ती काही प्रसंगी आततायी व असहिष्णू आहे.<br /><br />मुस्लीम धर्माच्या मूळप्रतीज्ञेमाध्येच जगाचे एकदम दोन तुकडे केलेले आहेत. महम्मदना शेवटचा पूर्ण व खराखुरा पैगंबर मानणारे तेव्हढे मुस्लीम आणि बाकीचे मनुष्यजात काफर! जो मुसलमान तोच स्वर्गात जाणार , काफर तो चिरंतन नरकात ! म्हणजे महाम्माद्ना पैगम्बर मानणे हा माणुसकीचा पहिला गुण !<br /><br />म्हणजे बुद्ध, कान्फ्युशियास, चीनी - जपानी संत ,ज्ञानेश्वर, तुकाराम ,ख्रिस्त ,वसिष्ठ , व्यास, वाल्मिकी, रोहिदास, नानक यांन्ने महम्मद हाच काय तो शेवटचा पूर्ण व खराखुरा पैगंबर मानला नाही या कारणास्तव ते नरकात पिचत आहेत!<br /><br />निचातील नीच असला तरी महम्मद साहेबांना मानणारा तो मुसलमान , हा साधुतील साधू काफराहून श्रेष्ठ ! असे कुरानाच्या पानोपानी </span><span style="font-size:100%;"><span></span> उद्घोषणा </span><span style="font-size:100%;"><span></span></span><span style="font-size:100%;"> करणारा ,हा धर्म सारी माणसे समान मानणारा धर्म आहे की माणसामाणसात भयंकर आणि असमर्थनीय अशी विषमता फैलावानारा धर्म आहे ?<br /><br />ही विषमता जितकी कठोर , त्याहूनही मुसलमान राजवटीच्या अनुशासानातील त्याच्या स्म्रुतीनिर्बंधाग्रंथातील विषमता शतपट क्रूर आहे. अनेक मुस्लीम बादशाह आणि मौलावीन्नी जे बाटले नाहीत त्यांच्या कत्तली उडवल्या, जिझिया कर बसवलं, ...महम्मद गझनी ,औरंगजेब यांच्या राजवटी मानवी समतेच्या आणि परम सहिष्णुतेच्या अर्क होत्या की काय ? समता तर सोडाच पण मुस्लिमेतर माणसांना माणसासारखे जगण्याची चोरी करणाऱ्या भयंकर विषमतेच्या आणि आततायी असहिष्णुतेच्या पायी सांडलेल्या हिंदू रक्ताने मुस्लीम राजवतींचे हिंदी इतिहासातले पण अन पण भिजून ओलेचिंब झालेले आहे।<br /><br />आजही मौलवी महम्मद अली,शौकत आली सारखे अगदी धुतलेले मुस्लीम प्रचाराकाही धड धाडीत म्हणतात की " गांधी कितीही सच्छील असला तो जोवर काफर आहे, तोवर नीचांतील नीच मुसल्मानही मला त्याच्या पेक्षा श्रेष्टच वाटणार. "<br /><br />(पुढील क्रमश:)</span><br /><br />Submitted by: <a href="http://harshadsamant.wordpress.com/">Harshad Samant</a>COEP History Clubhttp://www.blogger.com/profile/08358233599405023285noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8235487698339250181.post-7882917098487957522011-02-24T22:35:00.000-08:002011-02-24T22:36:02.375-08:00धर्मनिरपेक्षता आणि धर्मांधता<div class="deleteBody"><h2 class="postTitle" style="color: rgb(102, 102, 102);"><br /></h2> <p class="postBody" style="color: rgb(119, 119, 119);">एका मध्यमवर्गीय हिंदू कुटुंबात माझा जन्म झाला. इंग्रजी माध्यमाच्या शाळेत मी आधुनिक शिक्षण घेतले. हिंदूंमधील सुधारणावादी अशा आर्य समाजाशी माझ्या कुटुंबीयांचा- विशेषतः माझ्या दोन्ही आजोबांचा संबंध होता. माझ्या वडलांनी मात्र वेगळा मार्ग निवडला. अभियांत्रिकीचे शिक्षण घेत असताना त्यांना एक गुरू भेटले. या गुरूंनी त्यांना प्रेरणा दिली आणि उपासनेचा वसा दिला. या गुरूंचे नाव होते राधास्वामी. ते रसाळ प्रवचन करायचे आणि कबीर, नानक, मीराबाई, बुलेश शहा आणि भक्ती व सूफी परंपरेतील अनेक संतांची वचने ते सांगायचे. माझी आजी दर सोमवारी आणि बुधवारी शीख समाजाच्या गुरुद्वारात जायची; मंगळवारी आणि गुरुवारी मंदिरांत जायची, तर शनिवारी-रविवारी ती मुस्लिम पीरांकडे जायची. शिवाय अधूनमधून ती आर्य समाजाच्या कार्यक्रमांना; तसेच बारशांपासून मर्तिकेपर्यंतच्या सर्व घटनांना उपस्थित राहायची. तिच्या खोलीमध्ये अनेक देवतांच्या- विशेषतः राम आणि कृष्ण यांच्या प्रतिमा असायच्या. ""जगात अनेक देवता आहेत; परंतु देव मात्र एकच आहे,'' असे ती म्हणत असे. माझे आजोबा आजीची थट्टा करायचे, तर काका म्हणायचे, की कोणता तरी देव तिचे ऐकत असेल!<br />अशा या सर्वसमावेशक आणि संमिश्र वातावरणात मी वाढलो. त्यामुळे एक प्रकारचा उदार दृष्टिकोन विकसित झाला. मात्रआता स्वतःला एक उदारमतवादी हिंदू असे म्हणवून घेताना मला काहीसे अस्वस्थ वाटते. असे का व्हावे? मला वाटते, कीहिंदुत्ववादी आणि धर्मनिरपेक्षतावादी (सेक्युलरिस्ट) या दोघांच्या मध्ये माझी कुचंबणा होत आहे. काहीतरी नक्कीच चुकतआहे. हिंदू राष्ट्रवादी हिंदुत्वाला राजकीय चौकट देत आहेत, तर धर्मनिरपेक्षतावादी कोणत्याही श्रद्धेकडे तुच्छतेने पाहतआहेत. माझ्या हिंदू पार्श्वभूमीला मी बिलगून असणे धर्मनिरपेक्षतावाद्यांना म्हणूनच अयोग्य वाटते. दुसरीकडे या देशातलामोठा तरुणवर्ग आपल्या प्राचीन वारशाबद्दल एक तर अनभिज्ञ आहे किंवा त्याबद्दल तो काही बोलू इच्छित नाही.<br /><b>थट्टेचा विषय?</b><br />काही वर्षांपूर्वी मी माझ्या पत्नीला म्हटले, की मला महाभारत पूर्णपणे वाचायचे आहे; समजून घ्यायचे आहे. पाश्चिमात्यपुराणकथा मी वाचल्या आहेत; परंतु भारतीय पुराणकथा वाचले नसल्याचे मी तिला सांगितले. तिने माझ्याकडे संशयानेपाहिले. आयुष्याच्या मधल्या टप्प्यावरच्या कोड्यात मी अडकलो असेन, असे तिला वाटले. मग ती माझी थट्टा करू लागली. नंतर बराच काळ विविध समारंभांत, पार्ट्यांत माझ्याबद्दल बोलताना थट्टेचा सूर निघू लागला. लोक म्हणायचे, ""मग काय, तुम्हाला म्हणे पुराणकथा वाचायच्या आहेत?'' बाजारात नवीन पुस्तके नाहीत काय, असा प्रश्नही काहींनी विचारला. एकामाजी सनदी अधिकाऱ्याने मला विचारले, ""तुम्ही या पुराणकथा वाचून काय करणार आहात?'' त्यानंतर माझ्या उत्तराकडेफारसे लक्ष न देता ते त्यांच्या नव्या मोबाईल फोनमधील फीचर्स पाहत राहिले. तरीही मी म्हणालो, की मी महाभारताचाअभ्यास करतो आहे. त्यावर ते म्हणाले, ""व्वा! पण तुम्हाला हिंदुत्वाची तर बाधा झालेली नाही ना?''<br />त्यांची ही प्रतिक्रिया कदाचित सहज असेल; त्यांच्या मनात काहीही नसेल. मात्र त्यामुळे मी निराश झालो; अस्वस्थ झालो. पुराणकथा वाचणे, धार्मिक ग्रंथ वाचणे ही कट्टरतेची कृती आहे, असे तर काही "धर्मनिरपेक्षतावाद्यांना' वाटत नाही ना, असाप्रश्न मला पडला. तसे असेल तर धर्मनिरपेक्षतावाद्यांच्या असहिष्णुतेची मला भीती वाटू लागली. या प्रतिक्रियेने मलाचेन्नईतील मला माहीत असलेल्या एका महिलेची गोष्ट आठवली. या महिलांची वेशभूषा पाश्चिमात्य आहे. घराजवळच्याशंकराच्या मंदिरात त्या अधूनमधून जात. मात्र त्यांच्या काही धर्मनिरपेक्षतावादी मित्रांनी त्यांच्या या "धार्मिक' वृत्तीची थट्टासुरू केली. शेवटी आपल्यावर हिंदुत्वाचा शिक्का बसेल की काय, या भीतीने या महिलेने मंदिरात जाण्याचेच बंद केले होते.<br />हे खरे आहे, की आज धार्मिक मूलतत्त्ववाद जगभर वाढतो आहे. मात्र त्यामुळे धार्मिक आणि धर्मांध यांच्यात फरक करणेचबंद झाले आहे. एखादी व्यक्ती धार्मिक असू शकते. आपल्या श्रद्धा ती जोपासत असते. मात्र अशी व्यक्तीही धार्मिकमूलतत्त्ववादीच आहे, अशी समजूत धर्मनिरपेक्षतावादी करून घेत आहेत. त्यामुळे असे होत आहे, की उदारमतवादी हिंदूहीआपला धार्मिकपणा लपवू पाहत आहेत. आपल्या धार्मिकतेचा संबंध राष्ट्रीय स्वयंसेवक संघाशी तर लावला जाणार नाही ना, अशी भीती त्यांना वाटते आहे. अन्य देशांतील उदारमतवादी ख्रिश्चन आणि उदारमतवादी मुस्लिम यांनाही अशाच प्रकारचीभीती वाटते आहे.<br />भारतात असे का होत असावे? याची काही कारणे संभवतात. एक म्हणजे एके काळी धर्मनिरपेक्षतावादाची बाजू मांडणारी, तोउचलून धरणारी बहुतेक मंडळी मार्क्सवादी होती. या मंडळींचा देवावर विश्वास नसतो; किंबहुना ते देवाचा द्वेष करतात. त्यांचा बुद्धिप्रामाण्यवाद धर्माच्या दुसऱ्या बाजूकडेच- म्हणजे अंधश्रद्धा, कट्टरता, धर्मांधता याकडेच पाहत असतो. परंतुधर्माची दुसरी बाजूही आहे. धर्माच्या आधारेच अनेक जण जीवन व्यतीत करीत असतात, दैनंदिन प्रश्नांची सोडवणूककरण्याचा प्रयत्न करीत असतात. धर्म हा त्यांच्यासाठी आश्रयस्थान असतो. याकडे दुर्लक्ष करीत धर्मनिरपेक्षतावादी आपलेमुद्दे मांडत असतात. मात्र त्यांची भाषा ही येथील सर्वसामान्यांच्या आकलनाच्या पलीकडची असते. त्यामुळे धर्मांधतेलारोखण्याची त्यांची धडपडही अपुरी पडते. धार्मिक विद्वेषातून होणाऱ्या हिंसाचाराचा निषेध करणे, एवढेच त्यांच्या हातातराहते. असा हिंसाचार त्यांना रोखता येत नाही. महात्मा गांधींनी मात्र तो रोखून दाखवला होता. स्वातंत्र्याच्या सुमारासबंगालमध्ये गांधीजींनी ही किमया करून दाखविली.<br />दुसरे कारण अज्ञानाचे आहे. आपल्याकडील मुले प्राचीन वाङ्मय, पुराणकथा यांचे वाचन फारसे करीत नाहीत. पाश्चिमात्यदेशांतील विद्यार्थी शाळा-महाविद्यालयांत प्राचीन वाङ्मयाचा, साहित्याचा, तत्त्वज्ञानाचा अभ्यास करतात, त्याकडेसमीक्षात्मक दृष्टिकोनातून पाहतात. आपल्याकडे हे व्यापक प्रमाणावर होत नाही. मुलांना पुराणकथा कळतात त्या आजीनेसांगितलेल्या गोष्टींमधून, "अमर चित्रकथा'सारख्या पुस्तकांतून किंवा दूरचित्रवाणी वाहिन्यांवरील मालिकांमधून. इटालियनविद्यार्थी दान्तेच्या "डिव्हाईन कॉमेडी'चा अभ्यास करतात, इंग्लिश विद्यार्थी मिल्टन वाचतात आणि ग्रीक मुले इलियाडचाअभ्यासतात. असे असताना "महाभारता'च्या अभ्यासाबाबत "धर्मनिरपेक्षता'वादी द्विधा मनःस्थितीत का असतात? एक खरेआहे, की महाभारतात अनेक देवता आहेत आणि कृष्णासारखी व्यक्तिरेखा आहे- जी एकाच वेळी तत्त्वज्ञान सांगते, चतुराईकरते, शिष्टाई करते आणि कारस्थानेही करते. दान्ते, मिल्टन आणि होमर यांच्या वाङ्मयातही देव-देवता आहेतच ना?<br /><b>खऱ्या धर्मनिरपेक्षतेसाठी..</b><br />शाळांत महाभारत शिकविण्याबाबत मला पडलेला हा पेच कदाचित गांधीजी समजू शकले असते. या महाग्रंथाच्याभारतीयांच्या जीवनात असलेल्या स्थानाची कल्पना त्यांना होती. महाभारताचे एक भाष्यकार व्ही. एस. सुखटणकर यांनीम्हटले आहे, ""महाभारत हा आपल्या सामूहिक अंतर्मनाचा आशय आहे.. त्यामुळे आपण त्याचा दोन्ही हातांनी स्वीकारकरायला हवा आणि समतोलपणे तो समजून घ्यायला हवा. मग लक्षात येईल, की महाभारत हा वर्तमानकाळापर्यंत लांबलेलाभूतकाळ आहे. तो वर्तमानकाळ म्हणजे आपण स्वतःच.'' गेली सहा वर्षे मी महाभारत वाचतोय आणि त्यातून मला आनंदमिळतोय. रोज तो मला नव्याने भेटतोय. आपल्या संस्कृतीची खोलवर गेलेली ही मुळे आपल्या नव्या पिढीला कळलीपाहिजेत. ती जर त्यांनी माहीत करून घेतली नाही, तर या मुळांविनाच वाढतील- आणि मग त्यांना या संस्कृतिवृक्षाची फळेहीचाखता येणार नाहीत.<br />भारतात धर्मनिरपेक्षतावादाची बीजे रोवण्याचे प्रयत्न आपण करतो आहोत. पण या प्रयत्नांत धर्मांधता आणि धर्मनिरपेक्षतायांच्यात देशाचे विभाजन करून चालणार नाही. तसे करणे खूप सोपे ठरेल. सर्वसामान्य भारतीय हे सभ्य आणि मर्यादाशीलआहेत. सर्व धर्मांच्या, श्रद्धांच्या आणि नास्तिकतेच्याही प्रती सहिष्णुता निर्माण करण्याची गरज आहे. लोकांच्या धार्मिकतेचालाभ घेत हिंदुत्ववाद्यांनी त्यांचे रूपांतर आपल्या मतपेढीत करू नये. धर्मनिरपेक्षतावाद्यांनीही धार्मिकतेचा आदर करायलाहवा, तेव्हाच धर्मनिरपेक्ष समाजाची स्थापना होईल.<br />- गुरुचरण दास</p></div>COEP History Clubhttp://www.blogger.com/profile/08358233599405023285noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8235487698339250181.post-79528432587384513102011-02-24T13:25:00.001-08:002011-02-24T13:26:29.617-08:00शिवरायाचे कैसे जेवणे?<div class="entry-content"> <p> <img src="http://www.mafsu.in/shirwal/shirwal_images/shivajimaharaj_knpmain.jpg" alt="Chhatrapati Shree Shivaji Maharaj" /></p> <p>छत्रपती श्रीशिवाजीमहाराजांच्या गोष्टी हा अस्मादिकांचा तसा अगदी प्रागैतिहासिक काळापासोनचा अनन्य विसावा आहे. बाजीप्रभू , मुरारबाजी, तानाजी, संभाजी कावजी, बहिर्जी नाईक, या वीरांच्या प्रभावळीत तानाजी हा आमच्या गल्लीतील एका काकांचा ऑल टाईम फेवरीट होता.ते आम्हाला अनेक गोष्टी सांगत. पण तानाजीच्या शौर्याच्या गोष्टी तर ऐकून ऐकून पाठ झाल्या होत्या. मग काय करावे? ते तानाजीच्या भोजनचर्येच्या सुरस आणि चमत्कारिक गोष्टी सांगत असत. ती वर्णने असत भीमाची, परंतु तानाजीच्या नावावर खपवीत. त्यामुळे “तानाजी हाच महाभारतातील भीम” ऐसा एक प्रबंध रेडी करावा असा मानस होता, परंतु गाईड मिळेना, त्यामुळे ते राहिले आणि महाराष्ट्र अजून एका पी. एच. डी. प्रबंधाला मुकला. पण त्या गोष्टी मात्र कायमच्या लक्षात राहिल्या. मग त्यात १०० किमी रपेट करून आल्यावर तानाजीने १०० भाकर्यांचा ऑन द स्पॉट कसा फडशा उडविला, रोजच्या न्याहारीला वीसेक ऑम्लेट्स कशी बनविली जात, रायबाने एकदा “आता बास” म्हटल्यावर तानाजीने त्याला अजून १० भाकर्या कशा खायला लावल्या, शेतावर न्याहारीला बसले असताना लोणच्याची इच्छा झाल्यावर माईनमुळाचे झाडच्या झाड उपटून त्याने कसे “फार्म-फ्रेश” लोणचे खाल्ले, अशा आणि अजून अनेक कथा-उपकथा होत्या. शेवटी बालसुलभ शंका म्हणून मी विचारलेच- ” जर इतक्या भाकर्या आणि भात रोज शिजत होता, तर मोलकरणी किती असतील? त्यासुद्धा फक्त भाकर्या बडवायला?” त्यालाही उत्तर तयार होतेच- जास्ती नाही, पण ज्या होत्या त्यांना स्पेशल आहार, उदा. थंडाई वगैरे दिली जात असे- झीज भरून काढून अंगात दम राहावा म्हणून! </p> <p>हे खरे की खोटे, याची शहानिशा काही आम्ही तेव्हा केली नाही. पण त्या भानगडीत शिवकालीन खाद्यसंस्कृतीबद्दल कायमचे कुतूहल मनात घर करून बसले. खरंच काय बरे खात असतील हे लोक? हे मावळे आणि महाराज आपल्यासारखे गव्हाच्या चपात्या खात असतील की भाकर्या? भाज्या कोणत्या खात असतील? यापैकी काही प्रश्नांची उत्तरे सोपी आहेत, तर काही माहिती कालौघात गडप झालीये. पण काहीसा धावता आढावा तरी आपण नक्कीच घेऊ शकतो. </p> <p>सुरुवातीचा मुद्दा म्हणजे १७व्या शतकातील महाराष्ट्रात गहू कितीसा पिकत होता? आत्ता घरोघरी गव्हाच्या चपात्या आपण खातो खर्या, परंतु आत्ताचा गहू म्हणजे मुख्यत: हरितक्रांतीनंतरच्या पंजाबची देणगी आहे. तेव्हा गहू अगदीच पिकत नसे असे नाही, परंतु जनसामान्य सर्रास खातील इतका तरी नक्कीच पिकत नव्हता. आणि बटाटा? मुळात हा प्रकार म्हणजे पोर्तुगीज लोकांची जगाला देणगी आहे. दक्षिण अमेरिकेतून त्यांनी बटाटा आणला आणि जगाला दिला. त्यामुळे कमीत कमी इ.स. १६०० पर्यंत तरी भारतात बटाट्याचे उत्पादन घेतले जात नसे. पहिल्यांदा सुरत येथे बटाट्याचे पीक घेतले गेले आणि तिथून तो सगळीकडे फोफावला. मग मुख्य धान्ये कोणती? ज्वारी, नाचणी , बाजरी. मावळात तरी कमीतकमी यांचीच चलती असे. आणि भात तर होताच. भाताच्या आंबे मोहर ह्या जातीचे नाव मावळातील त्या नावाच्या २ गावांवरून पडले असे मराठी व्युत्पत्ती कोश म्हणतो. पण बासमती तेव्हा कोणी फारसा वापरत नसे- तो वाण महाराष्ट्रातील नाहीच मुळी. घनसाळ, जिरेसाळ इत्यादी भाताचे प्रकार होते. आणि मका जरी १७व्या शतकात भारतात पिकत असला, तरी महाराष्ट्रात नव्हता. </p> <p>ही झाली मुख्य धान्ये. डाळी कोणत्या होत्या? मसूर, तूर , मूग, चणा, उडीद, हरभरा इत्यादी. या डाळींचा उल्लेख अगदी कौटिल्याच्या अर्थशास्त्रात देखील आढळतो. त्यात त्यांच्या विविध जाती-उपजाति आहेत, असे स्पष्ट विधान आहे. संगम तमिळ साहित्यात तूर डाळीचे काही उल्लेख आहेत. आणि पालेभाज्या म्हणाल तर अंबाडी, तांदळी, पालक इत्यादी या १७ व्या शतकातील महाराष्ट्रात होत्याच. पालकाबद्दल असे म्हटले जाते की इराण मधून अरब व्यापार्यांनी तो भारतात आणला, त्यामुळे कमीतकमी इ.स. १००० नंतर तरी भारतात पालक पिकवला जाऊ लागला हे निर्विवाद. </p> <p>ही झाली निव्वळ अन्नधान्याची वर्गवारी. पण तेव्हाच्या जेवणात कोणत्या डिशेस होत्या? आत्तासारखी गल्लोगल्ली पंजाबी हॉटेल्स आणि कोल्हापुरी अस्सल मिसळ तेव्हा नसे. इतकेच काय, अगदी १९६०-७० पर्यंत पुण्याच्या शासकीय एन्जिनिअरिन्ग कॉलेजच्या होस्टेल मेस मध्ये कोकणी, देशावरची, सिंधी-पंजाबी आणि एक कॉमन नॉनव्हेज मेस होती. त्यामुळे १७ व्या शतकातील महाराष्ट्रात जेवणात बरीच विविधता होती. त्यात परत असंख्य जातींचे निकष लावले की अजून वैविध्य येते. एकच आमटी , देशावर आणि कोकणात वेगळ्या तऱ्हेने बनत असे, अजूनही बनते. आणि एकाच प्रदेशातील जाती-धर्मानुसार सुद्धा जेवणात फरक पडतो.</p> <p>तर आता मूळ मुद्द्याकडे येऊ. शिवाजीमहाराज रोजच्या जेवणात काय बरे जेवत असतील? त्यांच्या जेवणात जे जे घटक असण्याची सर्वात जास्त शक्यता होती, त्यांची यादी वर दिलेली आहे . चपाती-भाजी, भात शिवाय काही गोड-धोड पदार्थ असावेत. शिवाय नॉनव्हेज तर क्षत्रिय असल्याने ते खात असावेतच. पण त्यात देखील कोणते नॉनव्हेज? चिकन? मटन? मासे? देशावर जास्त काळ वास्तव्य असल्याने मासे हा प्रकार कधीतरी कोकण प्रांतात गेल्यावरच जास्त करून होत असावा. त्यामुळे उरले चिकन आणि मटन हे दोन पर्याय. महाराजांची जीवनशैली पहिली, तर एक गोष्ट लक्षात येते, की त्यांनी आयुष्यभर धावपळ, दगदग केली. स्वस्थता अशी फारशी लाभलीच नाही. त्यामुळे जाड्य, मांद्य आणणारे मटन सारखे नॉनव्हेज ते सर्रास खात असतील का, अशी शंका येते. त्यामुळे जास्त शक्यता वाटते ती चिकनचीच. दुर्गभ्रमणगाथेत गोनीदांनी एक उल्लेख उद्धृत केला आहे( मूळ तो कदाचित नरहर कुरुंदकरांचा असावा- स्मरण पुसट आहे), की महाराज चिकन खात असावेत. उत्तरेत गेल्यावर पुलाव, तंदुरी इत्यादी गोष्टींचा आस्वाद त्यांनी नक्कीच घेतला असेल. पण गोवळकोंड्याला त्यांनी बिर्याणी खाल्ली होती का? नसावी, कारण हैदराबादी बिर्याणी हा प्रकारच मुळात निजामाच्या काळात विकसित झाला, १८ व्या शतकात. बंगळूरला गेल्यावर इडली-डोसा, तर वेल्लोरला गेल्यावर रसम इत्यादी पदार्थ त्यांनी खाल्ले असावेत. शिवाय ते खिचडी खात असत. आता म्हणाल यात काय विशेष? विशेष आहे तो म्हणजे खिचडीचा केलेला उल्लेख. राज्याभिषेक जेव्हा झाला, तेव्हा हेन्री ऑक्झेण्डन हा इंग्रज वकील रायगडावर हजर होता.त्याने लिहून ठेवले आहे, की मराठे डाळ-तांदळात लोणी घालून खातात! त्याला तरी काय माहिती म्हणा मुगाची खिचडी! [बाकी खाण्याच्या बाबतीत म्हणाल तर मोगलाई आणि पेशवाई जास्त इंटरेस्टिंग आहेत, पण त्यांपैकी प्रत्येकाचा परामर्श घ्यायचा तर स्वतंत्र पुस्तकच हवे. असो.] आणि प्रसंगवशात काजू-पिस्ते तर नक्कीच खात असतील. पापड-सांडगे देखील रायगडावर केले जात असावेतच. पण तत्कालीन पदार्थांबद्दल एतद्देशीय साधने पहिली तर ब्राह्मणी जेवणाचे डीटेल वर्णन समर्थ रामदासांच्या एका रचनेत आहे. त्यावरून काहीसा अंदाज बांधता येतो. </p> <p>[जाता जाता :"Shivaji's visit to Aurangzeb at Agra" या जदुनाथ सरकारांनी संपादित केलेल्या राजस्थानी पत्रसंग्रहात शिवाजीमहाराज दिसायला कसे होते , याचा उल्लेख आला आहे. अस्सल पत्रातील वाक्यांचे सरकारांनी इंग्रजी भाषांतर केले आहे तेच खाली देतो:<br />" At first sight, Shivaji's body looks lean and short, but he is wonderfully fair in complexion, and even without knowing who he is, one does feel that he is a ruler of men. His spirit and manliness are apparent from his demeanor. He wears a beard."<br />अजूनही बरेच वर्णन पुढे आहे, पण त्यातील मुख्य महत्वाचा भाग वर दिला आहे. वरील वर्णनावरून असे दिसून येते, की महाराज उंचेपुरे म्हणावे असे नव्हते. आणि त्यांची अंगकाठीही जराशी बारीकच होती. पण हे वर्णन आहे इ.स. १६६६ चे- महाराज तेव्हा ऐन छत्तिशीत होते आणि तो काळ सर्वात धामधुमीचा होता. पुढे १६७० नंतर जराशी स्वस्थता लाभल्यानंतर मात्र महाराजांचे वजन बर्यापैकी वाढले. याला पुरावा म्हणजे त्यांच्या राज्याभिषेकावेळी जी सुवर्णतुला झाली, तिला हजर असलेल्या एका इंग्रजाने नमूद केले आहे, की महाराजांचे वजन सुमारे ७०-८० किलो असावे.हा अंदाज अर्थात मोहोरांच्या संख्येवरून आणि एका मोहोरेच्या साधारण वजनावरून केला गेलेला आहे. असो.]</p><p>-<span class="author vcard"></span><a class="url fn n" href="http://manogate.wordpress.com/author/manogate/" title="View all posts by निखिल बेल्लारीकर">निखिल बेल्लारीकर</a>,</p><p>COEP HISTORY CLUB<br /></p> </div>COEP History Clubhttp://www.blogger.com/profile/08358233599405023285noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8235487698339250181.post-33199365270280899212011-02-24T13:18:00.001-08:002011-02-24T13:20:43.604-08:00सेक्युलारिझम – १<h2 class="post-title"><a href="http://manoneet.wordpress.com/2011/02/16/secularism-1/" title="सेक्युलारिझम – १"><br /></a></h2><span class="postcategory"></span> <span class="posttag"></span> <p><span style="font-size:100%;">“आचार्य नरहर कुरुंदकर” यांच्या “जागर” या लेख संग्रहातून साभार..</span></p> <p><span style="font-size:100%;">मूळ लेखाचे शीर्षक: सेक्युलारिझम आणि इस्लाम</span></p><span style="font-size:100%;">*************************************************************</span> <p><span style="font-size:100%;">“Secularism” हा इंग्रजी शब्द मी मुद्दामच भाषांतरित न करता स्वीकारलेला आहे. अधर्मी, निधर्मी, धर्मातीत या शब्दांनी तर “Secularism” या शब्दातील मूळ कल्पना स्पष्ट होताच नाही, पण इह्लोकवादी किंवा इह्लौकिक या शब्दांनीही नीटसा अर्थबोध न होता गोंधळच माजण्याचा संभव आहे. विशेषतः “Secularism” या शब्दालाही दीर्घ इतिहास असल्यामुळे व त्याही कल्पनेचा इतिहासक्रमात विकास होत आल्यामुळे तो शब्द तसाच ठेवणे इष्ट वाटते. अधर्मी, निधर्मी यांसारख्या शब्दप्रयोगांनी राज्यसंस्था स्वतःचा असा कोणताही अधिकृत धर्म मानणार नाही, इतकाच बोध होतो.राज्यसंस्थेने स्वतःचा धर्म म्हणून कोणताही धर्म घोषित केला नाही, तरी समाजजीवनात धर्माचे स्थान राहणारच. हा धर्म व्यक्तीच्या मनावर आपले प्रभुत्व गाजवितच राहणार. राज्यसंस्था या धर्मप्रभावाकडे दुर्लक्ष करणार कि काय, असा प्रश्न या ठिकाणी उपस्थित होतो आणि इह्लोकवादी राज्यसंस्था असे म्हणतानाच सरकार परलोकावर श्रद्धा ठेवण्यास मनाई करणार कि काय, असेही वाटू लागते. इतर सर्व तपशीलात न जाता Secularism ची माझ्या समोरची मुख्य कल्पना “धर्म ही फक्त पारलौकिक प्रश्नांचा विचार करणारी संस्था आहे,” या एक मुद्यातून निष्पन्न होणारी आहे. जगातील एकाही धर्माला धर्माची ही व्याख्या पटणार नाही. किंबहुना, धर्माची ही सर्वात धर्मद्रोही व्याख्या आहे, यावर सर्वांचे एकमत होईल!!</span></p> <p><span style="font-size:100%;">कोणताही धर्म स्वतःला निव्वळ पारलौकिक मानीत नाही. किंवा खऱ्या अर्थाने पहायचे तर कोणताही धर्म अंतिमतः इहलोक आणि परलोक ही विभागणी मान्य करत नाही. भारतातील हिंदू विचारवंत धर्माचा विचार पुष्कळदा पारलौकिक, पारमार्थिक परिभाषेत विचार मांडण्याचा प्रयत्न करतात ; पण हे हिंदु धर्माने घेतलेले वर्तमानकाळातील जाहीर सभेपुरते मर्यादित असलेले सोज्वळ रूप आहे ; सत्य नव्हे. इस्लाम तर इहलोक आणि परलोक , धार्मिक जीवन आणि सामाजिक जीवन अशी विभागणी अजिबात मान्य करत नाही.प्रत्येक धर्माने आपल्या अनुयायांसाठी काही श्रद्धा ,चालीरीती निर्माण करून ठेवल्या आहेत. त्यांचा आधार सुटला, तर सगळे धर्म एकदम हवेत तरंगू लागतील, – निष्प्रभ होतील. धर्म ज्यावेळी इहलोकाची कक्षा आपल्या कक्षेतून सोडून देतो, त्यावेळी एक सामाजिक सत्य म्हणून किंवा समाजघटना म्हणून धर्माचा विचार करायची गरज संपते. ज्या दिवशी धर्म केवळ पारलौकिक बाबींपुरता मर्यादित राहील तेव्हा धर्म इहालोकाविषयी काही सांगू शकणार नाही. गाय हे इहलोकातील जनावर, चे मांस खाणारे इहलोकातील काही मानव. गाय मारणे, तिचे मांस खाणे या सगळ्या क्रिया इहलोकातील. धर्माची कक्षा पारलौकिक आहे, हे जर खरे असेल, तर गाय पवित्र आहे हेहे धर्म सांगू शकत नाही!! गाय भक्ष्य कि अभक्ष आहे हेही सांगू शकणार नाही. हिंदू धर्मातील कोणताही पंडित ही परिस्थितीत स्वीकारार्ह समजणार नाही.</span></p> <p><span style="font-size:100%;">धर्मश्रद्ध लोक ज्यावेळी धर्म ही पारलौकिक बाब आहे, असे म्हणतात, त्या वेळी त्या वाक्याचा आशय अगदी निराळा असतो. इहलोकात काय पुण्य मानावे, काय पाप मानावे , काय धर्म्य मानावे, समर्थनीय मानावे यावर विचार करण्याचा अधिकार इहालौकीक जीवन जगणाऱ्यांचा नसून याबाबत परलोकातून आलेले निर्णय हेच फक्त स्वीकारार्ह आहेत, असे धर्मिकाना म्हणायचे असते. सगळ्या समाजजीवनालाच धर्माची मान्यता असते. न्याय, पाप, पुण्य, धर्माने आखून दिलेले असते. व्याजी दिलेल्या रकमेची एक वर्षात व्याजासकट दीडपट होणे रास्त आहे, असे धर्माचे म्हणणे असते. म्हणून तर मानू व्याजाचे दरसुद्धा ठरवून देतो. हिंदू समाजातील सगळी जातीव्यवस्था धर्माच्या मान्यतेने उभी आहे. हिंदू धर्म काय किंवा मुसलमान धर्म काय, तत्वतः कुठलाच धर्म पारलौकीक नसतो. परलोकाच्या नावे चालणारा इहलोकाचा सार्वजनिक व्यवहार ही धर्मच मुख्य कक्षा असते. समाजजीवनाच्या सार्वजनिक कक्षेतून धर्म बाजूला सारणे आणि तो केवळ पारलौकीक बाबींसाठी मर्यादित ठेवणे, हा मी Secularismचा मुख्य अर्थ मानतो, ते यासाठीच.</span></p> <p><span style="font-size:100%;">‘पारलौकिक बाब’ हा वाटतो तितका साधा नाही. बोराच्या आळीत तक्षक लपला असावा, त्याप्रमाणे या एका सूत्रात धर्माचा सारा विषारीपणा लपलेला असतो. मेल्यानंतर जीवात्म्याचे व्हायचे, किंवा काय व्हावे, हा प्रश्न वाटतो तितका साधा नाही. कारण मृत्युनंतर जीव देहाबंधानातून मुक्त होतो, इहलोकी केलेल्या पाप-पुण्यातून नाही. मृत्युनंतर परलोकी जीवाला जे फळ मिळायचे ते इह्लोकीच्या कर्मानुसार असते. म्हणून इहलोकात कर्तव्यविधि काय, अकर्तव्यनिषेध काय हे धर्म सांगून टाकतो. जानवे तुटले असताना जेवणारा ब्राह्मण पाप करतो. हे त्याचे पाप त्याला मृत्युनंतर फेडावे लागते. धर्म ही केवळ पारलौकीक बाब आहे, या वाक्याचा खरा अर्थ समाजाच्या धारणेची मूल्ये देण्याचा अधिकारसुद्धा धर्माचा नाही, हा आहे. कारण व्यभिचारी पती सहन करावा कि सोडावा, याचा निर्णय जोवर धर्म देणार असेल तोवर तो धर्म मूल्यांच्या दडपणाने स्त्रियांची गुलामी चालू ठेवणार आहे. समाजातील सर्वाजनिक जीवन तर सोडाच, पण व्यक्तीचे मानसिक जीवन हेही इहालौकीक असते. देशद्रोह करणारा पती गोळी घालून ठार मारणे म्हणजे पाप , या पतीहत्येच्या पापामुळे अनंतकाळ रौरव नरकात यातना भोगाव्या लागतील, अशी समजूत समाजामध्ये जर बळकट राहिली, तर मग राष्ट्रावाद्सुद्धा धोक्यात येईल.</span></p> <p><span style="font-size:100%;">वरील उदाहरणे एकांतिक आहेत, अतिरेकी आहेत, अपवादात्मक आहेत हे मीच मान्य करून टाकतो. पण ती उदाहरणे फक्त मुद्दा समजण्यापुरती आहेत. धर्माने सरंजामशाही च्या कळत स्वीकारलेली, पुरस्कारलेली समाजरचना आणि जीवनमूल्ये या दोन्हींचाही ठसा समाजाच्या मनावरून शक्य तितक्या लवकर पुसून काढावा ही Secularismची प्रक्रिया आहे. म्हणून मी या शब्दाची व्याख्या धर्म पारलौकिक बाबींपुरता मर्यादित करणे अशी करतो आणि ज्यावेळी मी पारलौकी हा शब्द वापरतो त्यावेळी माझ्या डोळ्यासमोर फक्त काही अध्यात्मिक श्रद्धा इतकेच आहे. Secularism ची ही व्याख्या म्हणजे सरळसरळ धर्माविरुद्ध बंड आहे हे मी मान्य करतो. कारण Secularism ही कल्पनाच मुळी धर्माविरुद्धच्या बंडातून क्रमाने विकसित होत आलेली आहे.</span></p> <p><span style="font-size:100%;">आजच्या राजकारणात नेहेमी Secularism चा विचार अल्पसंख्यांकांच्या हितरक्षणाच्या संदर्भात होतो, हीच मुळात पहिली चूक आहे, Secular राज्यव्यवस्थेत अल्पसंख्यांकाच्या जीविताचे व हिताचे संरक्षण होत असेल तर ती एक अनुषंगिक बाब आहे। Secularism अल्पसंख्याकांच्या हितासाठी नसतो, तो नेहेमीच बहुसंख्येच्या हितासाठी असतो; ही गोष्टच विसरून जाऊन आपण Secularism चा विचार करू लागलो आहोत.</span></p><p><span style="font-size:100%;">- Dnyaneshwar Patil,</span></p><p><span style="font-size:100%;"> COEP History Club<br /></span></p>COEP History Clubhttp://www.blogger.com/profile/08358233599405023285noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8235487698339250181.post-58102482736080775382010-10-10T00:24:00.000-07:002010-10-10T00:27:06.110-07:00Historical Love Stories<style type="text/css">p { margin-bottom: 0.21cm; }</style><p style="margin-bottom: 0cm;" align="JUSTIFY"><span style="font-size:130%;"><br /></span></p> <p style="margin-bottom: 0cm;" align="JUSTIFY"><span style="font-size:130%;"> Bajirao and Mastani</span></p> <p style="margin-bottom: 0cm;" align="JUSTIFY"> Bajirao- considered being some of the greatest cavalry generals in the history of warfare fell in love with Mastani. There are several speculations and misconceptions about this story despite of being some of the most famous love stories among the History of Maratha Empire. </p> <p style="margin-bottom: 0cm;" align="JUSTIFY"> The tale begins with Muhammad Khan Bangash a general from Mughal court attacking the kingdom of Chhatrasal. Chhatrasal- after getting inspiration from Shivaji Maharaj had established his kingdom in the Bundelkhand (south east to Delhi). When Bangash attacked his kingdom, Chhatrasal secretly sent a message to Bajirao calling for his aid. In the message, Chhatrasal- a good poet himself writes-</p> <p style="margin-left: 1.27cm; text-indent: 1.27cm; margin-bottom: 0cm;" align="JUSTIFY"> “<i>Jo beeti gaj grah par so gati bhayee hai aaj</i></p> <p style="margin-left: 2.54cm; margin-bottom: 0cm;" align="JUSTIFY"> <i>Baji jat bundel ki rakho Baji laj”</i></p> <p style="text-indent: 1.27cm; margin-bottom: 0cm;" align="JUSTIFY">Means: We the Bundela clan are in the same condition in which the Gajraj was when</p> <p style="margin-bottom: 0cm;" align="JUSTIFY">his feet was caught by the crocodile. So please help us to protect out honour.</p> <p style="margin-bottom: 0cm;" align="JUSTIFY"> </p> <p style="text-indent: 1.27cm; margin-bottom: 0cm;" align="JUSTIFY">Responding to his call, Bajirao went to Bundelkhand and defeated Bangash in battle of Jaitpur. when Bangash retreated, Bajirao and Chhatrasal met at Bharatpur and Chhatrasal happy by the deeds of Bajirao, declared him as his third son and awarded one third part of his kingdom to him. During his welcome to the court, traditional dance was organised in which Bajirao and Mastani first saw each other. Mastani was a good dancer and had herself performed on Bajirao’s welcome. It is said that the two fell in love with each other at the first sight. Recognizing the growing attraction between the two, Chhatrasal offered Mastani to Bajirao.</p> <p style="text-indent: 1.27cm; margin-bottom: 0cm;" align="JUSTIFY">When Bajirao came back to Pune, it was a usual scenario with most of Bajirao’s family members opposing his decision to keep Mastani in the Saniwar Wada- the palace of peshwas. Eventually, the family of peshwas was divided on the topic of Mastani. Chimaji Appa- Bajirao’s younger brother, Radhabai- Bajirao’s mother and Nanasaheb- Bajirao’s son were on the opposing side of Bajirao-Mastani relationship. The most surprising thing was that Kashibai- wife of Bajirao was pro to Bajirao- Mastani relationship. Due to the increasing family conflicts, Bajirao started to keep away from the family. Mastani even had a separate palace at Shaniwarwada although she was not allowed to enter from the main gate (Delhi Darwaja). For her there was a separate gate called Mastani Darwaja (to the left of Delhi Darwaja). Mastani sometimes was accompanying Bajirao on his expeditions. Sensing the growing attraction between the two, Radhabai- Bajirao’s mother asked Bajirao to take Kashibai with him on his expeditions. Bajirao had erected a separate palace for Mastani at Pabal near Pune. Mastani even performed a dance on the eve of Nanasaheb’s Marriage. </p> <p style="text-indent: 1.27cm; margin-bottom: 0cm;" align="JUSTIFY">Bajirao died in 1740 at Raverkhedi (Madhya Pradesh) while he was engaged on an expedition to conquest Nadirshah. Mastani as well soon died at Pabal. Bajirao had a son from Mastani named Samsher Bahaddar, who died in the battle of Panipat in 1761 due to his wounds. The palace of Mastani at Shaniwar Wada was onverted to wood storage space after Samsher Bahaddar’s son Ali migrated to Chanda to take the post of dewan (chief accountant) there soon after death of Samsher bahaddar. The palace was later devastated in the fire which led to a great destruction of Shaniwar Wada.</p> <p style="margin-bottom: 0cm;" align="JUSTIFY"><br /></p> <p style="margin-bottom: 0cm;" align="JUSTIFY">SOME COMMONLY ASKED QUESTIONS ABOUT MASTANI AND BAJIRAO:</p> <p style="margin-bottom: 0cm;" align="JUSTIFY"><br /></p> <p style="margin-bottom: 0cm;" align="JUSTIFY">Que: Was Mastani a wife of Bajirao?</p> <p style="margin-bottom: 0cm;" align="JUSTIFY">Ans: Yes and no both. Mastani had married Bajirao in a ceremony which had declared her as Khandareen. Khand means the straight sward. The warrior was married to a sward which was considered to represent the bride. This ritual is quite common among several Maratha generals such as Shinde and Holkars. For ex. Mahadji Shinde (on whom the serial The Great Maratha is based) was a son of a Khandarin of Ranoji Shinde (Name of Mahadaji’s mother is not currently recallable to me). Balaji Vishwanath is said to have such Khandarin. The post of of a Khandarin is considered as Deputy Wife (those with greater profiency on English and Marathi, should suggest a word for Upa-Patni). Such Khandarins were not entitled for the rights and respect as the wife but were still considered to be more respectable than the mistresses. So eventually, Mastani was Bajirao’s wife but secondary.</p> <p style="margin-bottom: 0cm;" align="JUSTIFY"><br /></p> <p style="margin-bottom: 0cm;" align="JUSTIFY">Que: Was Mastani a muslim?</p> <p style="margin-bottom: 0cm;" align="JUSTIFY">Ans: No. Although Mastani’s mother was a muslim, still she had adopted to the Pranami brotherhood which was initiated by group of people who were worshiping Lord Krishna. Mastani’s mother was baptised with the teachings of the brotherhood. Even Chhatrasal himself was a follower of the brotherhood. The brotherhood was based upon the concept of Hindu Muslim unity. Even the mother of Mastani was a Khandarin of Chhatrasal which makes her a Hindu by birth. Even if someone argues that she wasn’t a Hindu, then he should also accept that she wasn’t a muslim as well.</p> <p style="margin-bottom: 0cm;" align="JUSTIFY"><br /></p> <p style="margin-bottom: 0cm;" align="JUSTIFY">Que: Is there a true picture of Mastani available?</p> <p style="margin-bottom: 0cm;" align="JUSTIFY">Ans: No. The two portraits which people claim to be of Mastani are not the true pictures. The arguments supporting to the facts are as follows:</p> <p style="margin-bottom: 0cm;" align="JUSTIFY"> 1: the pictures depict a woman who was of the age around 45 whereas the approx. age of Mastani can be hardly 30 to 32 Max. </p> <p style="margin-bottom: 0cm;" align="JUSTIFY"> 2. The trend of making pictures of the people in upper class of the society was limited as it was considered that such pictures can be used for black magic such as Bhanamati. Hence the artists themselves were not ready to make paintings unless the motive was known.</p> <p style="margin-bottom: 0cm;" align="JUSTIFY"> 3/ One of the pictures in collected from the collection of Nana Phadanavis (accountant to Peshwas after 1762). Some records say that Nana had taken some paintings from Ali son of Samsher bahaddar. The set paintings from which these pictures were taken were from northen India. </p> <p style="margin-bottom: 0cm;" align="JUSTIFY"> Even by watching the pictures, anyone can argue whether this was Mastani in whose love Bajirao was ready to take on his family as the beauty of Mastani is not depicted there.</p> <p style="margin-bottom: 0cm;" align="JUSTIFY"><br /></p> <p style="margin-bottom: 0cm;" align="JUSTIFY"> Effects of Mastani’s arrival were dreadful to Maratha history. Radhabai soon recognised that the cause of Bajirao loving Mastani was the separation from his wife. So to avoid any such thing in future she started forcing the men in peshwa family to take their wife alongwith them on the expeditions. This triggered a new tradition of wives and family accompanying the soldiers on the battlefield which is one of the important reasons for defeat at panipat.</p> <p style="margin-bottom: 0cm;" align="JUSTIFY"><br /></p>COEP History Clubhttp://www.blogger.com/profile/08358233599405023285noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8235487698339250181.post-10329611153007144082010-09-06T10:00:00.000-07:002011-02-25T06:18:01.449-08:00कवी भूषण<div class="post-body entry-content"> साहि तनै सरजा कि कीरती सों ।<br />चारों और चाँदनी वितान छिति छोर छाइयतु है ।<br />भूषन भनत ऐसो भूप भौंसिला है ।<br />जाको द्वार भिच्छुकन सो सदाई भाइयतु है ।<br />माहादानी सिवाजी खुमान या जहान ।<br />पर दान के प्रमान जाके यों गनाइयतु है ।<br />रजत की हौस किए हेम पाइयतु जासो ।<br />हयन की हौस किए हाथी पाइयतु है ॥<br /><br />अर्थ :-<br /><br />शहाजी पुत्र शिवरायांच्या कीर्तिरूप चांदणीचा मंडप पृथ्वीच्या चहूंकडील टोकापर्यंत पसरला आहे. भूषण म्हणतो, हे भोसलेराज असे आहेत की, भिक्षुकांना नेहमी त्यांच्या द्वाराशी पडून रहावेसे वाटते. या भूतलावर शिवाजी महाराज महान महान दाता असून त्यांच्या दानाचे प्रमाण यावरूनही समजून येते ; की रूप्याची इच्छा केली असता सोने मिळते व घोड्याची इच्छा केली असता महाराजांकडून हत्ती मिळतो. </div> <div class="post-footer"> <div class="post-footer-line post-footer-line-1"><span class="post-icons"> </span> </div> <div class="post-footer-line post-footer-line-2"><span class="post-labels"><a href="http://marathisurya.blogspot.com/search/label/%E0%A4%95%E0%A4%B5%E0%A5%80%20%E0%A4%AD%E0%A5%82%E0%A4%B7%E0%A4%A3%20%28%E0%A4%B9%E0%A4%BF%E0%A4%82%E0%A4%A6%E0%A5%80%29" rel="tag">कवी भूषण</a> </span> </div> <div class="post-footer-line post-footer-line-3"><span class="reaction-buttons"> <table width="100%" border="0" cellpadding="0" cellspacing="0"><tbody><tr> <td class="reactions-label-cell" nowrap="nowrap" valign="top" width="1%"> <span class="reactions-label"> Reactions:</span> </td> </tr></tbody></table> </span> </div> </div> <div class="post-outer"> <div class="post hentry"> <a name="7922729852288414410"></a> <div class="post-header"> </div> <div class="post-body entry-content"> सिवाजी न हो तो.....<br /><br /><br />कुंभ कन्न असुर अवतारी अवरंगजेब कीन्ही ।<br />कत्ल मथुरा दोहाई फेरि रब की ।<br />खोदि डारे देवी देव सहर महल्ला बाँके ।<br />लाखन तुरूक कीन्हे छूटि गई तब की ।<br />भूषन भनत भाग्यो कासीपति विश्वनाथ ।<br />और कौन गिनती में भूली गति भब की ।<br />चारो वर्ण धर्म छोडि कलमा निवाज पढि ।<br />सिवाजी न हो तो सुनति होत सब की ॥<br />अर्थ :-<br />भूषण म्हणतो, कुंभकर्ण राक्षसाचा अवतार जो औरंगजेब - त्याने मथुरेची कत्तल करून सर्व शहरात "रब"ची द्वाही फिरवली (मुसलमानी चालविली). शहरातील गल्लोगल्लीतून असलेल्या उत्तम उत्तम देवता खोदून खणून काढल्या. लाखो हिंदुंना बळाने मुसलमान केले, इतकेच काय, प्रत्यक्ष काशी विश्वनाथ भयभीत होउन पळाले, महादेवाची अशी त्रेधा उडाली तेथे इतरांची काय कथा ? अशा भयाण वेळी जर शिवराय नसते तर चारही वर्णांना आपापले धर्म सोडून नमाज पढावा लागला असता व सर्व हिंदुंची सुंता झाली असती. </div> <div class="post-footer"> <div class="post-footer-line post-footer-line-1"><span class="post-icons"> </span> </div> <div class="post-footer-line post-footer-line-2"><span class="post-labels"> Labels: <a href="http://marathisurya.blogspot.com/search/label/%E0%A4%95%E0%A4%B5%E0%A5%80%20%E0%A4%AD%E0%A5%82%E0%A4%B7%E0%A4%A3%20%28%E0%A4%B9%E0%A4%BF%E0%A4%82%E0%A4%A6%E0%A5%80%29" rel="tag">कवी भूषण (हिंदी)</a> </span> </div> <div class="post-footer-line post-footer-line-3"><span class="reaction-buttons"> <table width="100%" border="0" cellpadding="0" cellspacing="0"><tbody><tr> <td class="reactions-label-cell" nowrap="nowrap" valign="top" width="1%"> <span class="reactions-label"> Reactions:</span> </td> <td><iframe allowtransparency="true" class="reactions-iframe" name="reactions" src="blog-post-reactions.g?options=%5Bfunny%2C+interesting%2C+cool%5D&textColor=%23cccccc#http://marathisurya.blogspot.com/2009/11/blog-post_5580.html" frameborder="0" scrolling="no"></iframe><br /></td> </tr></tbody></table> </span> </div> </div> </div> </div> <div class="post-outer"> <div class="post hentry"> <a name="4099647682716191339"></a> <div class="post-header"> </div> <div class="post-body entry-content"> इते गुन एक सिवा सरजामै<br /><br /><br />सुन्दरता गुरुता प्रभुता भनि भूषन होत है आदर जामै ।<br />सज्जनता औ दयालुता दीनता कोमलता झलकै परजामै ।<br />दान कृपानहु को करीबो करीबो अभै दीनन को बर जामै ।<br />साहन सो रन टेक विवेक इते गुन एक सिवा सरजामै !!<br /><br />अर्थ -<br /><br />भूषण म्हणतो सौंदर्य, गुरुत्व व प्रभुत्व हे गुण यांच्या ठिकाणी वसत असल्यामुळे आदरास पात्र झालेले आहेत; तसेच यांच्या ठिकाणी प्रजेविषयी सौजन्य, दयालुता, कोमलता दिसून येते; शत्रुंना तरवारीचेच दान व दीनांना अभय वर देण्याचे त्यांच्या अंगी सामर्थ्य आहे. बादशहांशी पण लावून युद्ध करणे आणि कोणतेही कार्य विचारपूर्वक करणे हे इतके गुण एका सर्जा (सिंहासमान शूर अशा) शिवरायांच्या ठिकाणी आहेत. </div> <div class="post-footer"> <div class="post-footer-line post-footer-line-1"><span class="post-icons"> </span> </div> <div class="post-footer-line post-footer-line-2"><span class="post-labels"> Labels: <a href="http://marathisurya.blogspot.com/search/label/%E0%A4%95%E0%A4%B5%E0%A5%80%20%E0%A4%AD%E0%A5%82%E0%A4%B7%E0%A4%A3%20%28%E0%A4%B9%E0%A4%BF%E0%A4%82%E0%A4%A6%E0%A5%80%29" rel="tag">कवी भूषण (हिंदी)</a> </span> </div> <div class="post-footer-line post-footer-line-3"><span class="reaction-buttons"> <table width="100%" border="0" cellpadding="0" cellspacing="0"><tbody><tr> <td class="reactions-label-cell" nowrap="nowrap" valign="top" width="1%"> <span class="reactions-label"> Reactions:</span> </td> <td><iframe allowtransparency="true" class="reactions-iframe" name="reactions" src="blog-post-reactions.g?options=%5Bfunny%2C+interesting%2C+cool%5D&textColor=%23cccccc#http://marathisurya.blogspot.com/2009/11/blog-post_2570.html" frameborder="0" scrolling="no"></iframe><br /></td> </tr></tbody></table> </span> </div> </div> </div> </div> <div class="post-outer"> <div class="post hentry"> <a name="3645352791119787811"></a> <div class="post-header"> </div> <div class="post-body entry-content"> हिन्दुपति सेवाने<br /><br /><br />मन कवी भूषन को सिव की भगति जीत्यो<br />सिव की भगति जीत्यो साधु जन सेवाने ।<br />साधु जन जीते या कठिन कलिकाल<br />कलिकाल महाबीर महाराज महिमेवाने ॥<br />जगत मै जीते महाबीर महाराजन<br />ते महाराज बावन हू पातसाह लेवाने ।<br />पातसाह बावनौ दिली के पातसाह<br />दिल्लीपति पातसाहै जीत्यो हिन्दुपति सेवाने ॥<br />अर्थ -<br />कवी भूषणाच्या मनात शिवभक्तिने ,शिव भक्तिस साधूजनांच्या सेवेने, साधूजनास कलिकालाने,कलिकालास शूर आणि कीर्तिवान राजांनी आणि या शूर आणि कीर्तिवान राजास बावन्न बादशहास जिंकणार्या (औरंगजेबाने) आणि त्या बावन्न बादशहाच्या बादशहास म्हणजे दिल्ली पति औरंगजेबास "हिन्दू पति" शिवरायांनी जिंकले.<br />या छंदात कवि भूषणाने शिवाजी महाराजांना "हिन्दूपति" अशी उपमा दिलेली आहे. यावरूनच पुढील काळात मराठी साम्राज्याला हिंदुपतपातशाही म्हणण्याचा प्रघात पडलेला असावा. </div> <div class="post-footer"> <div class="post-footer-line post-footer-line-1"><span class="post-icons"> </span> </div> <div class="post-footer-line post-footer-line-2"><span class="post-labels"> Labels: <a href="http://marathisurya.blogspot.com/search/label/%E0%A4%95%E0%A4%B5%E0%A5%80%20%E0%A4%AD%E0%A5%82%E0%A4%B7%E0%A4%A3%20%28%E0%A4%B9%E0%A4%BF%E0%A4%82%E0%A4%A6%E0%A5%80%29" rel="tag">कवी भूषण (हिंदी)</a> </span> </div> <div class="post-footer-line post-footer-line-3"><span class="reaction-buttons"> <table width="100%" border="0" cellpadding="0" cellspacing="0"><tbody><tr> <td class="reactions-label-cell" nowrap="nowrap" valign="top" width="1%"> <span class="reactions-label"> Reactions:</span> </td> <td><iframe allowtransparency="true" class="reactions-iframe" name="reactions" src="blog-post-reactions.g?options=%5Bfunny%2C+interesting%2C+cool%5D&textColor=%23cccccc#http://marathisurya.blogspot.com/2009/11/blog-post_4948.html" frameborder="0" scrolling="no"></iframe><br /></td> </tr></tbody></table> </span> </div> </div> </div> </div> <div class="post-outer"> <div class="post hentry"> <a name="8938958674485718851"></a> <div class="post-header"> </div> <div class="post-body entry-content"> आग्र्याहून सुटका -<br /><br /><br />चारि चारिचौकी जहाँ चकत्ताकी चहूं और,<br />साँज अरु भोर लगी रही जिय लेवा की ।<br /><br />कँधे धरी कांवर, चल्यो जब चाँवसे,<br />एकलिए एक जात जात चले देवा की ।<br /><br />भेंस को उतारी डार्यो डम्बर निवारी डार्यो,<br />धर्यों भेंस और जब चल्यो साथ मेवा की ।<br /><br />पौन हो की पंछी हो कि गुटखान कि गौन हो,<br />देखो कौन भाँति गयो करामात सेवा की ॥<br /><br /><br />अर्थ -<br /><br />चारी बाजूला या चुग़ताई वंशाच्या म्हणजेच औरंगजेबाच्या प्राणघातक चौक्या दिवसरात्र लागलेल्या आहेत. कावड खांद्यावर घेऊन एक एक जण मोठ्या डौलाने, अत्यंत आरामात देवाकडे निघालेले आहेत. अशा वेळी त्यांनी (शिवाजी महाराजांनी ) आपला वेष उतरवला, अवडंबर (जे आजारपणाचे अवडंबर माजवलं होतं ते) टाळलं, वेष बदलला आणि मेवा मिठाईच्या त्या पेटार्याबरोबर ते निघाले आणि पळून गेले. शिवाजी महाराजांची ही करामत बघून ( आग्र्याचे ) लोक थक्क झाले. त्यांना कळेना की ते (शिवाजी महाराज ) वार्याच्या झुळकीसारखे गेले की पक्ष्यासारखे उडून गेले की गुटखा खाऊन एकदम गुप्त झाले. शिवरायांच्या या करामतीला काय म्हणावे हे कोणांस कळेनासे झाले ! </div> <div class="post-footer"> <div class="post-footer-line post-footer-line-1"><span class="post-icons"> </span> </div> <div class="post-footer-line post-footer-line-2"><span class="post-labels"> Labels: <a href="http://marathisurya.blogspot.com/search/label/%E0%A4%95%E0%A4%B5%E0%A5%80%20%E0%A4%AD%E0%A5%82%E0%A4%B7%E0%A4%A3%20%28%E0%A4%B9%E0%A4%BF%E0%A4%82%E0%A4%A6%E0%A5%80%29" rel="tag">कवी भूषण (हिंदी)</a> </span> </div> <div class="post-footer-line post-footer-line-3"><span class="reaction-buttons"> <table width="100%" border="0" cellpadding="0" cellspacing="0"><tbody><tr> <td class="reactions-label-cell" nowrap="nowrap" valign="top" width="1%"> <span class="reactions-label"> Reactions:</span> </td> <td><iframe allowtransparency="true" class="reactions-iframe" name="reactions" src="blog-post-reactions.g?options=%5Bfunny%2C+interesting%2C+cool%5D&textColor=%23cccccc#http://marathisurya.blogspot.com/2009/11/blog-post_3500.html" frameborder="0" scrolling="no"></iframe><br /></td> </tr></tbody></table> </span> </div> </div> </div> </div> <div class="post-outer"> <div class="post hentry"> <a name="1530744571478390644"></a> <div class="post-header"> </div> <div class="post-body entry-content"> छाय रही जितही तितही अतिहि छबि छीरधि रंग करारी ।<br />भूषन सुद्ध सुधान के सौधनि सोधति सी धरि ओप उज्जारी ।<br />योंतम तोमहि चाबिकै चंद चहूं दिसी चाँदनि चारू पसारी ।<br />ज्यों अफजल्लहि मारि महीपर, कीरति श्री सिवराज बगारी ॥<br /><br />अर्थ -<br /><br />ज्या प्रमाणे क्षीर समुद्रात जिकडे दृष्टी फेकावी तिकडे शुभ्रच शुभ्र छबि पसरलेली दिसते किंवा चंद्राने अंधकारास ग्रासून शुभ्र चांदणे पसरावे व त्या प्रकाशात शुभ्र चुने गच्ची प्रासादांची जशी सुंदर शोभा दिसावी त्या प्रमाणे शिवाजी महाराजांनी अफजलखानास मारून पृथ्वीवर आपली उज्वल कीर्ति पसरवली. </div> <div class="post-footer"> <div class="post-footer-line post-footer-line-1"><span class="post-icons"> </span> </div> <div class="post-footer-line post-footer-line-2"><span class="post-labels"> Labels: <a href="http://marathisurya.blogspot.com/search/label/%E0%A4%95%E0%A4%B5%E0%A5%80%20%E0%A4%AD%E0%A5%82%E0%A4%B7%E0%A4%A3%20%28%E0%A4%B9%E0%A4%BF%E0%A4%82%E0%A4%A6%E0%A5%80%29" rel="tag">कवी भूषण (हिंदी)</a> </span> </div> <div class="post-footer-line post-footer-line-3"><span class="reaction-buttons"> <table width="100%" border="0" cellpadding="0" cellspacing="0"><tbody><tr> <td class="reactions-label-cell" nowrap="nowrap" valign="top" width="1%"> <span class="reactions-label"> Reactions:</span> </td> <td><iframe allowtransparency="true" class="reactions-iframe" name="reactions" src="blog-post-reactions.g?options=%5Bfunny%2C+interesting%2C+cool%5D&textColor=%23cccccc#http://marathisurya.blogspot.com/2009/11/blog-post_6628.html" frameborder="0" scrolling="no"></iframe><br /></td> </tr></tbody></table> </span> </div> </div> </div> </div> <div class="post-outer"> <div class="post hentry"> <a name="7849467658027340058"></a> <div class="post-header"> </div> <div class="post-body entry-content"> चढत तुरंग चतुरंग साजि सिवराज ।<br />चढत प्रतापदिन दिन अति अंग मै ॥<br />भूषन चढत मरहट्टन के चित्त चाव ।<br />खग्ग खुलि चढत है अरिन के अंग मै ॥<br /><br />भोसिलाके हाथ गढ कोट है चढत अरि ।<br />जोट है चढत एक मेरू गिरिसृंग मै ॥<br />तुरकान गन व्योमयान है चढत बिनु ।<br />मान है चढत बदरंग अवरंग मै ॥<br /><br />अर्थ :-<br /><br />चतुरंग सैन्य सज्ज करून शिवराज घोड्यावर स्वार होतांच त्यांचा प्रताप दिवसेंदिवस (समरांगणात) वाढतो आहे. भूषण म्हणतो, (इकडे) मराठ्यांच्या मनात उत्साह वाढू लागतो, (तो तिकडे) उपसलेल्या तरवारी शत्रूच्या छातीत घुसत आहेत. भोसल्यांच्या हाती (एका मागून एक) किल्ले येऊ लागले (वाढू लागले) तर तिकडे शत्रूंच्या टोळ्या एकत्र होऊन मेरूपर्वताच्या शिखरावर चढू लागल्या. तुर्कांचे समुदाय (युद्धात मरण मिळाल्यामुळे) विमानात बसून आकाशमार्गे जात आहेत (तो इकडे) अवमान झाल्यामुळे अवरंगजेब निस्तेज होत आहे. </div> <div class="post-footer"> <div class="post-footer-line post-footer-line-1"><span class="post-icons"> </span> </div> <div class="post-footer-line post-footer-line-2"><span class="post-labels"> Labels: <a href="http://marathisurya.blogspot.com/search/label/%E0%A4%95%E0%A4%B5%E0%A5%80%20%E0%A4%AD%E0%A5%82%E0%A4%B7%E0%A4%A3%20%28%E0%A4%B9%E0%A4%BF%E0%A4%82%E0%A4%A6%E0%A5%80%29" rel="tag">कवी भूषण (हिंदी)</a> </span> </div> <div class="post-footer-line post-footer-line-3"><span class="reaction-buttons"> <table width="100%" border="0" cellpadding="0" cellspacing="0"><tbody><tr> <td class="reactions-label-cell" nowrap="nowrap" valign="top" width="1%"> <span class="reactions-label"> Reactions:</span> </td> <td><iframe allowtransparency="true" class="reactions-iframe" name="reactions" src="blog-post-reactions.g?options=%5Bfunny%2C+interesting%2C+cool%5D&textColor=%23cccccc#http://marathisurya.blogspot.com/2009/11/blog-post_3558.html" frameborder="0" scrolling="no"></iframe><br /></td> </tr></tbody></table> </span> </div> </div> </div> </div> <div class="post-outer"> <div class="post hentry"> <a name="8072952220442723222"></a> <div class="post-header"> </div> <div class="post-body entry-content"> सुनो नवरंगजेब....<br /><br /><br />किबले की ठौर बाप बादसाह साहजहाँ,<br />ताको कैद कियो मानो मक्के आगि लाई है ।<br /><br />बडो भाई दारा वाको पकरि कै कैद कियो,<br />मेहरहू नाहि माँ को जायो सगो भाई है ।<br /><br />बंधु तो मुरादबक्स बादि चूक करिबे को,<br />बीच ले कुरान खुदा की कसम खाई है ।<br /><br />भूषन सुकवि कहै सुनो नवरंगजेब,<br />एते काम कीन्हे तेऊ पातसाही पाई है ॥<br /><br />अर्थ :-<br /><br />भूषण म्हणतो :- औरंगजेब ! ऐक. तू तुझ्या तीर्थासमान पूज्य असलेल्या आपल्या बापास शहाजनास कैद केले, हे तुमचे कृत्य परमपवित्र अशा मक्केस आग लावण्याइतकेच अनुचित आहे. एकाच आईच्या पोटी जन्मलेला, त्यातून वडिल बंधू जो दारा, त्यालाही पकडून कैदेत घातले. (यावरून मला वाटते) तुझ्या अंतःकरणात दयेचा लवलेश नाही; दुसरा भाऊ मुरादबक्ष याशी कपटाचरण न केल्याबद्दल कुराण घेऊन खुदाची खोटीच शप्पत घेतली. अशी ही कृत्ये केली म्हणून तर तुला बादशाही (राज्य) मिळाली आहे. </div> <div class="post-footer"> <div class="post-footer-line post-footer-line-1"><span class="post-icons"> </span> </div> <div class="post-footer-line post-footer-line-2"><span class="post-labels"> Labels: <a href="http://marathisurya.blogspot.com/search/label/%E0%A4%95%E0%A4%B5%E0%A5%80%20%E0%A4%AD%E0%A5%82%E0%A4%B7%E0%A4%A3%20%28%E0%A4%B9%E0%A4%BF%E0%A4%82%E0%A4%A6%E0%A5%80%29" rel="tag">कवी भूषण (हिंदी)</a> </span> </div> <div class="post-footer-line post-footer-line-3"><span class="reaction-buttons"> <table width="100%" border="0" cellpadding="0" cellspacing="0"><tbody><tr> <td class="reactions-label-cell" nowrap="nowrap" valign="top" width="1%"> <span class="reactions-label"> Reactions:</span> </td> <td><iframe allowtransparency="true" class="reactions-iframe" name="reactions" src="blog-post-reactions.g?options=%5Bfunny%2C+interesting%2C+cool%5D&textColor=%23cccccc#http://marathisurya.blogspot.com/2009/11/blog-post_909.html" frameborder="0" scrolling="no"></iframe><br /></td> </tr></tbody></table> </span> </div> </div> </div> </div> <div class="post-outer"> <div class="post hentry"> <a name="697724168852467854"></a> <div class="post-header"> </div> <div class="post-body entry-content"> हात तसबीह लिए प्रात उठै बंदगी को<br /><br /><br />हात तसबीह लिए प्रात उठै बंदगी को,<br />आपही कपट रूप कपटसु जपके ।<br /><br />आगरे में जाय दारा चौक में चुनाय लीन्हो,<br />छत्रहूँ छिनायो मानो मरे बूढे बाप के ।<br /><br />कीन्हो है सगोत घात सो मै नाही कहौ फेरि,<br />पील पै तोरायो चार चुगुल के गप के ।<br /><br />भूषन भनत छर छन्दी मतिमंद महा ,<br />सौ सौ चूहे खाय के बिलारी बैठी तप के ॥<br /><br />अर्थ -<br /><br />भूषण म्हणतो, हे औरंगजेब ! तुम्ही रोज सकाळीच उठून हातात स्मरणी घेउन ईश्वर प्राथना करता, पण हे सर्व ढोंग आहे, तुम्ही प्रत्यक्ष कपट रूपच आहात. कारण आग्र्यास जाउन आपल्या सख्या भावास - दारास तुम्ही चौकात जिवंत चिणले; जिवंत व वृद्ध बापास मृत समजुन त्याचे राजछत्र हिसकावून घेतले (व स्वतः राज्य करू लागला) ; मी आता अधिक सांगत नाही. आपल्याच गोत्रजांना चहाडखोर दुतांच्या नुसत्या चहाडयांवरुन हत्तीच्या पायाखाली तुडवून मारविले. तुम्ही मोठे धूर्त आहात ; धर्म शील आहोत असे दाखवता पण तुमच हे कपट शेकडो उंदीर खाऊन तपश्चर्या करणार्या मांजरा सारखेच आहे .<br /><br />"वरील दोन छंदात कवीने औरंगजेबाचा ढोंगी स्वभाव व त्याची भयंकर कृत्ये वर्णन केलेली आहेत. भूषणाने जे छंद औरंगजेबाचे अभय घेऊन मग त्यास ऐकविले अशी आख्यायिका आहे." </div> <div class="post-footer"> <div class="post-footer-line post-footer-line-1"><span class="post-icons"> </span> </div> <div class="post-footer-line post-footer-line-2"><span class="post-labels"> Labels: <a href="http://marathisurya.blogspot.com/search/label/%E0%A4%95%E0%A4%B5%E0%A5%80%20%E0%A4%AD%E0%A5%82%E0%A4%B7%E0%A4%A3%20%28%E0%A4%B9%E0%A4%BF%E0%A4%82%E0%A4%A6%E0%A5%80%29" rel="tag">कवी भूषण (हिंदी)</a> </span> </div> <div class="post-footer-line post-footer-line-3"><span class="reaction-buttons"> <table width="100%" border="0" cellpadding="0" cellspacing="0"><tbody><tr> <td class="reactions-label-cell" nowrap="nowrap" valign="top" width="1%"> <span class="reactions-label"> Reactions:</span> </td> <td><iframe allowtransparency="true" class="reactions-iframe" name="reactions" src="blog-post-reactions.g?options=%5Bfunny%2C+interesting%2C+cool%5D&textColor=%23cccccc#http://marathisurya.blogspot.com/2009/11/blog-post_4371.html" frameborder="0" scrolling="no"></iframe><br /></td> </tr></tbody></table> </span> </div> </div> </div> </div> <div class="post-outer"> <div class="post hentry"> <a name="1572352015261761641"></a> <div class="post-header"> </div> <div class="post-body entry-content"> दूरजन दार भजि भजि बेसम्हार चढी,<br />उत्तर पहार डरि सिवाजी नरिंन्द ते ।<br /><br />भूषन भनत बिन भूषन बसन साधे,<br />भूखन पियासन है नाहन को निंन्दते ।<br /><br />बालक अयाने बाट बीचही बिलाने कुम्हिलाने,<br />मुख कोमल अमल अरविंन्द ते ।<br /><br />द्दगजल कज्जल कलित बढ्यो कढ्यो मानो,<br />दूजा सोत तरनि तनूजा को कलिन्द ते ॥<br /><br /><br />अर्थ -<br /><br />भूषण म्हणतो, त्या नरवीर शिवरायांच्या भीतीने शत्रु स्त्रिया आपली वस्त्रे, भूषणे टाकून उपाशी तापाशी नवर्यांच्या निंदा करीत अनिवारपणे धावून उत्तरे कडील पहाडांवर, पर्वतांवर चढू लागल्या आहेत. अज्ञान बालकांची निर्मल कमलांप्रमाणे असलेली कोमल मुखे कोमेजुन गेली.मूले वाट चुकून भलतीकडेच निघून गेली. त्यामुळे त्यांच्या मातांच्या काजळ घातलेल्या डोळ्यातून अश्रूंचा जो प्रवाह सुरु झा तो कालिंद पर्वतापासून निघालेल्या यमुनेचाच दूसरा ओघ आहे की काय असे वाटायला लागले आहे. </div> <div class="post-footer"> <div class="post-footer-line post-footer-line-1"><span class="post-icons"> </span> </div> <div class="post-footer-line post-footer-line-2"><span class="post-labels"> Labels: <a href="http://marathisurya.blogspot.com/search/label/%E0%A4%95%E0%A4%B5%E0%A5%80%20%E0%A4%AD%E0%A5%82%E0%A4%B7%E0%A4%A3%20%28%E0%A4%B9%E0%A4%BF%E0%A4%82%E0%A4%A6%E0%A5%80%29" rel="tag">कवी भूषण (हिंदी)</a> </span> </div> <div class="post-footer-line post-footer-line-3"><span class="reaction-buttons"> <table width="100%" border="0" cellpadding="0" cellspacing="0"><tbody><tr> <td class="reactions-label-cell" nowrap="nowrap" valign="top" width="1%"> <span class="reactions-label"> Reactions:</span> </td> <td><iframe allowtransparency="true" class="reactions-iframe" name="reactions" src="blog-post-reactions.g?options=%5Bfunny%2C+interesting%2C+cool%5D&textColor=%23cccccc#http://marathisurya.blogspot.com/2009/11/blog-post_6090.html" frameborder="0" scrolling="no"></iframe><br /></td> </tr></tbody></table> </span> </div> </div> </div> </div> <a name="3108378891352471241"></a> <div class="post-header"> </div> तेग बल सिवराज देव राखे.......<br /><br />वेद राखे विदित पुरान राखे सार युत राम नाम राख्यो अति रसना सुघरमे ।<br />हिन्दुनकी चोटी रोटी राखी है सिपाहिन की काँधे में जनेऊ राख्यो माला राखी गर में ।<br />मिडि राखी मुग़ल मरोरि राखे पातसाह बैरी पीसि राखे बरदान राख्यो कर में ।<br />राजन की हद्द राखी,तेग बल सिवराज देव राखे देवल स्वधर्म राख्यो घर में ॥<br />अर्थ :-<br />शिवरायांनी आपल्या तरवारीच्या जोरावर वेद आणि पुराणे यांचे संरक्षण केले, सर्वस्वाचे सार असे जे रामनाम ते हिंदूंच्या जिव्हेवर कायम ठेवले. हिंदूंची शेंडी राखली आणी शिपायांची रोटी (उपजिविका) चालवली. खांद्यावरील जानवी आणी गळ्यातील माळा सुरक्षीत ठेविल्या. मोगलांचे यथास्थित मर्दन केले. बादशहास मुरगाळून टाकले. शत्रूचे चूर्ण केले. इतके करून आपल्या हाती वर देण्याचा अधिकार ठेवला. देवळात देव व घरात कुलधर्म, कुलाचार कायम ठेवले.COEP History Clubhttp://www.blogger.com/profile/08358233599405023285noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8235487698339250181.post-28593157474438365892010-09-01T11:42:00.000-07:002010-09-01T11:46:41.595-07:00कविराज भूषण<div>बाळ कोल्हटकर यांनी केलेल्या कविराज भूषणाच्या कवितेचा अनुवाद आज मी आपल्यासाठी देतो आहे.</div> बाल कोल्हटकर यांच्या नाटकामधील हि अनुवादित कविता आहे. या कवितेमध्ये रायगडावर असणाऱ्या वनस्पती, फळझाडे, फुलझाडे, वेली इत्यादि तसेच शेवटी गंगासागर जलाशय हा आकाशातील गंगेहुनही कसा श्रेष्ठ आहे याचे चित्रण केले आहे. शेवटचा भाग हा मूळ पुस्तकात नाही.<br />सध्या माझाकडे भूषणाची मूळ कविता नसलाकारणाने ती मी इथे देऊ शकत नाही. पण कोल्हटकर यांनी केलेला अनुवाद हाही तितकाच सुंदर आहे.<br /><i><br /></i> <div><i>जटा बांधुनी नटली धरणी<br /> </i></div> <div><i>विशाल पलाश वृक्षांचा |<br /> </i></div> <div><i>लटा तरुंना बिलगुनी डुलती ,</i></div> <div><i>नाच चालतो छायेचा ||<br /> </i></div> <div><i>कुठे बांधल्या जलाशयावर<br /> </i></div> <div><i>जिना शोभतो दगडांचा |<br /> </i></div> <div><i>विहार चाले त्या पाण्यावर</i></div> <div><i>चक्रवाक, कधी हंसांचा ||<br /> </i></div> <div><i>कोठे चंदन,कुठे चमेली<br /> </i></div> <div><i>गंध दरवळे चाफ्याच्या |<br /> </i></div> <div><i>लवंगवेली कुठे वेलची<br /> </i></div> <div><i>लक्ष न पुरतो संख्येचा ||<br /> </i></div> <div><i>चंद्रमुखीच्या सवेच जेव्हा</i></div> <div><i>चंद्र उगवतो पूर्वेचा |<br /> </i></div> <div><i>असे वाटते कमल फुलांनी जन्म घेतला ,</i></div> <div><i>आजच उदरी गंगेच्या ||<br /> </i></div> <div><i>वरती गंगा खाली सागर </i></div> <div><i>वरती तारे येथे कमले |<br /> </i></div> <div><i>वरचे तारे खाली येती</i></div> <div><i>प्रतिबिंबांना रूपे पडती ||<br /> </i></div> <div><i>म्हणून म्हणतो भूषण हे कि</i></div> <div><i>आकाशाच्या गंगेहून हि </i></div> <div><i>गंगासागर भाग्याचा!!</i><i><br /> </i></div><br />--ज्ञानेश्वर पाटीलCOEP History Clubhttp://www.blogger.com/profile/08358233599405023285noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-8235487698339250181.post-20502289474710393152010-08-29T12:28:00.000-07:002011-02-25T06:18:34.937-08:00HISTORY QUIZ<span style="font-size:180%;"><span style="font-weight: bold;font-family:lucida grande;" >"HISTORY QUIZ"....inception of fascination & fun<br /><span style="font-size:130%;"><span style="font-style: italic;font-family:arial;" >WIN EXCITING PRIZES AND GIFTS.....</span></span><br /></span></span> The<b> COEP History Club</b> is a social activity pursued by the students of COEP vigorously over last three years out of their passion about history.We have ties with 'Bharat Itihaas Sanshodhan Mandal' and 'Itihaas Premi Mandal'. Club organizes many site visits and treks,presentations,history lecture series,anniversary based events.<br /> This year, taking into consideration the fascination of the COEPians for<b> 'QUIZZING</b>' , we are introducing a new activity <b>"History Quiz"</b>. It is scheduled to be on<b> 21 th Sept., 2010</b>. We are sure to receive an overwhelming response for this event also.COEP History Clubhttp://www.blogger.com/profile/08358233599405023285noreply@blogger.com0